Milí kamaráti,

pomaličky máme školský rok za sebou, pre niekoho prvý a pre niekoho posledný na našej cirkevnej škole. Každoročne nás udalosti prežitého roka pobádajú uvažovať nad tým, čo nám priniesol, čomu nás naučil. Čo všetko som sa v tomto roku naučil? Aké nové poznanie bolo pre mňa výnimočne obohacujúce? Ktoré okamihy a v čom boli pre mňa zvlášť inšpirujúce? Aké dôležité skúsenosti som získal? Čo si chcem z toho, čo som sa naučil, ponechať a čoho sa chcem v budúcnosti vyvarovať? Čo som sa o sebe dozvedel? Ktoré silné stránky som u seba spoznal? Na čo sa chcem v budúcnosti zamerať? Čo chcem na sebe zlepšiť? V čom sa chcem posunúť? Je dobré klásť si otázky. Je správne pýtať sa, lebo len tak môžem nájsť odpovede na tie najdôležitejšie otázky svojho života. Odpovede o vlastnom bytí, poslaní, ktoré môj život nesie.

Boli sme stvorení pre život vo vzťahoch a kvalita každého vzťahu sa posilňuje vzájomnou komunikáciou. Ak sa hovorí o komunikácii, zvyčajne nám napadne hovorenie. Rozprávať o tom, čo prežívame a o realite našich dní je nesporne dôležité. Ale základnou gramatikou komunikácie je nielen hovorenie, ale aj – a možno predovšetkým – počúvanie. Bez počúvania je naša komunikácia monológom alebo paralelne prebiehajúcimi monológmi, v ktorých sa ľudia snažia upútať pozornosť predovšetkým na seba často hlučným a agresívnym tónom. Komunikácia sa veľakrát redukuje na výmenu názorov často s protichodným obsahom.

Obávam sa, že aj „moderná“ ľudská komunikácia, osobitne tá na sociálnych sieťach, nadobúda takýto charakter. Aj zásluhou mainstreamovej mediálnej kultúry sme ponorení do sveta senzácie chtivého šírenia faktov a výziev, v ktorom sa udomácňuje prvoradé presvedčenie, že vlastné názory a myšlienky majú zostať nedotknuté. Navyše prevláda zvyk, že protivníka, ktorý s našimi názormi nesúhlasí, rýchlo zdiskreditujeme a počastujeme ponižujúcimi nadávkami, neraz vulgárnymi a znevažujúcimi ľudskú dôstojnosť. Ale načo nám je komunikácia, ak nás neposúva ďalej a ak jej prostredníctvom nevieme zmeniť názor? K čomu nám je komunikácia, ak vďaka nej nerastieme v múdrosti a poznaní? Ak pomocou komunikácie nehľadáme pravdu a dobro?

Krutou realitou dneška je absencia otvoreného, rešpektujúceho a konštruktívneho dialógu. Podľa sv. Otca Františka je dôsledkom nedostatku dialógu to, že sa nestaráme o spoločné dobro, ale skôr o získavanie osobných sebeckých výhod. Zároveň je to veľkou výzvou pre každého z nás, aby sme rozvíjali autentický dialóg, ktorý predpokladá schopnosť rešpektovať uhol pohľadu iného človeka a akceptovať, že v rámci možností obsahuje oprávnené presvedčenie alebo postoje. A pre jeho rozvíjanie je potrebné rásť v umení nášho osobného počúvania. Počúvaním uznávam druhého za svojho partnera a dôverujem, že jeho slová a myšlienky môžu byť pre mňa zdrojom nového poznania a múdrosti.

Milí kamaráti,

byť správne naladený na počúvanie a pozorne počúvať je pre nás mimoriadne dôležité, lebo nám pomáha stávať sa tým, kým máme byť. Prostredníctvom počúvania odhaľujeme našu vlastnú osobnosť, osobnú identitu. O dôležitosti počúvania hovorí aj samotný Ježiš, keď pozýva svojich učeníkov, aby si overili kvalitu svojho počúvania: „Dávajte teda pozor, ako počúvate.“
(Lk 8, 18). Vyzýva ich k tomu po tom, ako im rozpovedal podobenstvo o rozsievačovi,
a naznačuje im, že nestačí iba počúvať, ale treba to robiť správne. Len ten, kto prijme slovo do „dobrého a šľachetného srdca“ a verne ho zachováva, bude prinášať ovocie života a spásy (porov. Lk 8, 15). Iba ak venujeme pozornosť tomu, koho počúvame, čo počúvame a AKO počúvame, môžeme rásť v umení komunikovať, ktorého jadrom nie je teória alebo technika, ale „schopnosť srdca umožňujúca blízkosť“. Počúvaním sa približujem k druhému človeku, lebo nie je len otázkou zmyslu počutého, ale celej osoby. Preto je sídlom počúvania srdce.

Milí kamaráti,

želám Vám, aby nadchádzajúce letné prázdniny boli pre nás všetkých časom stíšenia. Aby sme spoločne dokázali prijímať druhého človeka a dávali mu priestor na  to, aby mohol byť vypočutý. Aby sme zoči-voči druhému viac a pozornejšie počúvali. Aby naše slová vychádzali zo sústredného počúvania druhej osoby.

Nechajme sa prekvapiť novým poznaním, ktorá vychádza z druhého človeka, a zároveň mu prejavme lásku ušami svojho srdca. Umožnime sebe navzájom byť si vzájomným darom.

Daniel Masarovič, riaditeľ školy