Autorská poznámka
Čitateľovi by sa po prečítaní názvu mohlo zdať, že už raz článok o matematickej prechádzke v Skalici čítal, a zdanie ho neklame. Rozhodli sme sa vypraviť do Skalice ešte raz a opäť sa prejsť po námestí a polámať si hlavu nad matematickými úlohami.
Povedomie o matematických prechádzkach sa rozšírilo a pridali sa k našej obvyklej výprave i nové tváre, čo ma potešilo.
Srdečne pozývam všetkých, aby sa pridali k našim výpravám za vedomosťami a dobrodružstvom a využili formu tohto vzdelávacieho projektu na Slovensku. Aplikácia MathCityMath, ktorú pri prechádzkach využívame je zadarmo.
Prinášam vám ďalší článok vrátane exkluzívneho veršovaného príbehu, tentokrát aj
S FEROM CIHLOU, do zbierky našich matematických prechádzok.
Prajem príjemné čítanie, Hanka Hladíková z IX.A
Po dlhšej dobe sa naša rozšírená skupinka pozostávajúca z Jurka A., Jurka M., Martina, Tibora, Hanky, Margarétky, Klárky, Kiarky a samozrejme p. uč. Mišel stretla na vlakovom nástupišti v Malackách (Hanka sa pridala až v Skalici).
Cesta vlakom prebehla hladko. Martin a Tibor hrali šach, pričom nádobkou na figúrky bola šiltovka Jurka M. Vo vlaku sa debatovalo o všetkom možnom. Od toho či bude otvorená COOP Jednota, aby si Tibor kúpil jeho milovanú šľahačku, až po riešenia rôznych zdĺhavých príkladov napr. 8993 x 5223 (podotýkam bez kalkulačky), ktoré riešili všetci, ktorí si trúfli.
Po príchode vlaku na vlakovú stanicu Skalica na Slovensku už vychádzala z čakárne Hanka s úsmevom a vítali ju ovácie našich mladých žiakov. Navigáciu cesty k Rotunde svätého Juraja sme prenechali našim najmladším účastníkom – piatakom. Po dobe istého rozhodovania, ktorým smerom máme vlastne ísť a otáčania sa stále dookola okolo vlastnej osi, aby piataci zistili vlastnú polohu v aplikácii MCM, sme konečne opustili nástupište a vydali sa za úlohami.
Spomínaná Rotunda sv. Juraja nás opäť prekvapila svojím pekným priestranstvom, výhľadom na vežičky kostolov v centre mesta, mäkkou trávnatou plochou i piatimi matematickými úlohami, ktoré tam na nás poslušne čakali. Neváhali sme a pustili sme sa do rozmýšľania, merania, behania, počítania a zapisovania. Po úspešnom vyriešení prvej série úloh, sme si posadali na mäkký trávnatý koberec s jedlom v náručí. Slnečné lúče nás príjemne hriali a vykúzlili úsmev na tvári. Neleňošili sme však dlho a už sme boli na ceste do samotného srdca Skalice.
Zastavili sme sa pri náučnej tabuli o skalických trdelníkoch. Prečítali sme si text a dozvedeli sme sa, prečo a čím je skalický trdelník výnimočný, ako sa pripravuje, a taktiež niečo z jeho zaujímavej histórie. Poviem vám, všetkým sa nám zbiehali slinky.
Vydali sme sa ďalej. Onedlho nás naše nohy zaviedli do centra Skalice. Ocitli sme sa v strede veľkolepého námestia plného rôznych obchodíkov, cukrární, kostolíkov a historických pamiatok. Nechýbalo skalické gymnázium, kultúrny dom, jezuitský a katolícky kostol ani radnica. Práve na týchto miestach nás čakali matematické úlohy. Veci sme si zložili pri fontánke umiestnenej priamo v strede veľkolepého námestia a pustili sa do počítania. Areál, v ktorom sa matematické úlohy nachádzali, bol rozľahlý, ale práve preto to bola zábava. Pobiehali sme z jedného miesta na druhé (presnejšie niektorí z nás, Mišel spoločne s Klárkou, Margarétkou a Kiarkou si pomaličky vykračovali, premýšľajúc nad príkladmi) v snahe vyriešiť úlohy rýchlo a správne. Tí z nás, čo riešili úlohy rýchlo a správne, si dali zaslúžený oddych pri fontánke.
Keď sme všetci boli oddýchnutí, zhodli sme sa na tom, že si chceme dať niečo pod zub. Vybrali sme sa na zmrzlinu. Po tomto lahodnom potešení už bol najvyšší čas kúpiť trdelníky a chvátať na vlak. V podniku u Františkánov, kde okrem trdelníkov predávajú aj víno domácej výroby, nám so smútkom oznámili, že denná dávka pripravovaných trdelníkov (120ks) je vypredaná. Poďakovali sme a išli sme sa poobhliadnuť po inom podniku s trdelníkmi. Ako sa vraví, kto hľadá, ten nájde. Na jeden sme narazili rovno po ceste na vlakovú stanicu. Spolu sa kúpilo asi 6ks veľkých/malých trdelníkov.
Tibor, Hanka, Martin, Jurko A., Jurko B. s úsmevom na tvári spomínali, ako na poslednej matematickej prechádzke v Skalici pri prestupe v Kútoch Mišel zabudla tašku s trdelníkmi v predošlom vlaku a vlak do Malaciek stihla ledva-ledva. Tentokrát sme si dali všetci pozor, aby sa to neopakovalo. Veru neopakovalo J. Cesta do Malaciek prebehla ako po masle. Premýšľali sme o všetkom, čo nás stretlo a pretavili to do príbehu, ktorý vám teraz vo veršoch píšem.
Na nástupišti v nedeľu,
nik nerobil neplechu.
Posadali sme do vlaku,
Tibor, Martin hrali partičku šachu.
Jurko prišiel o šiltovku,
už z nej bola krabica na figúrku.
Martin rátal príklady,
nuž ani Tibor nedal rady.
Hurá, konečne Skalica,
kričia všetci tešiac sa.
Rotunda bola veľmi fajn,
Jurko novú tradíciu zrazu mal.
Šnúrka na topánke rozviazaná,
vždy, keď foťákom niekto cvaká.
Pískanie trávy sa ozýva,
ušné bubienky poráža.
CIHLA FERO na nás žmurká,
že nového kamaráta Zachariáša má.
Ignáckov veru nebolo,
všetkých to pri srdci bolelo.
Mínus, plus, krát, deleno,
všetkým z toho vyhladlo.
Martin si dal tri zmrzliny,
na jazyku mal omrzliny
Slnko parádne svietilo,
vlak už čakal nemilo.
Lipton = Cocacola,
rovnica pre automat v Kútoch platila.
Všetci o niečo múdrejší
sme sa v Malackách rozišli.
Nabudúce neváhaj,
pokojne sa k nám pridaj.
