Dňa 15. apríla 2023, sme sa „my“ žiaci ôsmeho a štvrtého ročníka spoločne s pani učiteľkou Mišel F. vybrali na matematickú prechádzku do Trenčína. Čakal nás skorý zraz na vlakovej stanici v Malackách ako vždy (7:20 v sobotu. Viete si to predstaviť?). Potom sme prestupovali v Bratislave na vlak, ktorý nás potom odviezol rovno do cieľu = mestečka Trenčín. Vo vlaku dvaja chlapci = štvrtáci skúmali zaujímavé funkcie na svojich kalkulačkách (to vám bola veda … ?) .. a dozvedeli sme sa mnoho zaujímavých vecí. Ako napríklad na nej zadať „ERROR“. Onedlho začalo riešenie veľmi zdĺhavého príkladu 1 234 567 890 x 123 456 789 =? bez kalkulačky, lebo ani tá to nevedela vypočítať 😂🤣. A čo Vy čitatelia? VIETE KOĽKO TO JE? Kto si to trúfa vypočítať ? Nech sa páči, nám to zaiste veľmi skrátilo cestu vlakom, až sme tam nakoniec docestovali.
V Trenčíne bolo celkom priaznivé počasie, a to nám všetkým vykúzlilo úsmev na tvári. Poprechádzali sme sa po meste, obdivovali sme Trenčiansky hrad, a potom šup – šup na matematické úlohy. Veď to bol pravý dôvod, prečo sme sa vybrali na túto „výpravu“. Úlohy boli zamerané na deviaty ročník (niektoré boli aj jednoduchšie), a niektoré z nich zvládli vypočítať aj naši talentovaní dvaja štvrtáci Jurko a Jurko. Jedna z posledných úloh bolo zistiť veľkosť topánky na soche Ľudovíta Štúra. Čo myslíte akú má veľkosť topánky tento významný pán? Až … veľkosť 73. Podarilo sa nám vyriešiť všetky úlohy, a nám veru v bruškách riadne vyhladlo. Navštívili sme niekoľko odporúčaných podnikov od miestnych, ale napokon sme skončili v Kebabizni. A povieme vám i tam sa človek, síce nezdravo, ale dobre naje. Poobede sme sa vybrali počítať schody, ktoré viedli k výhľadu na mestečko Trenčín. Bolo tam 122 schodov. Po tom obede to bola riadna fuška. Avšak, výhľad za to naozaj stál. Obzreli sme si kostolík, ktorý tam stál a vydali sme sa smerom do kopca ku Trenčianskemu hradu. Na vrchole kopčeka nás čakali drevené ležadlá a lavičky na oddych. My sme sa, ale najskôr vybrali aspoň si trošku obzrieť hrad. Hrad sme si ozaj obzreli, ale bez prehliadky, lebo by nám ušiel vlak🚂. Nasledovala prestávka na ležadlách i lavičkách. Počas cesty naspäť dolu sme si všimli šmýkľavky, kde sme strávili nejaký ten čas. Keď sme boli všetci dostatočne vyšantení, zamierili sme si to už pomaličky na vlakovú stanicu. Tam nás už čakal spätný vlak do Bratislavy a nakoniec, aj do Malaciek. Cestou v spiatočnom vlaku sme si všetci lámali hlavu nad príkladom, ktorý sme nestihli doriešiť, keď sme išli do Trenčína. Tak čo, už viete koľko je 1 234 567 890 x 123 456 789 =? My už áno. Všetci sme sa nasmiali, až sme sa za brucho chytali, keď sme vymýšľali príbeh, ktorý vám teraz napíšem:
FERO CIHLA 2 (ALE BEZ FERA CIHLU)
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden ujo, ktorý trpel samomluvou a kopal do dáždnika. Dáždnik iba vrhal na nás smutný pohľad. Keď sme prechádzali okolo neho, prosil nás pohľadom, aby sme mu pomohli. My sme, ale išli ďalej, a kde sa vzal, tu sa vzal – holub Ignác jeden, druhý a ďalší, a bol ich tam celý kŕdeľ. Natálka si skrotila kŕdeľ Ignácov nedojedeným koláčom. S kŕdľom Ignácov v pätách sme vybehli na Trenčiansky hrad, kde sa ku nám pridala palica Bonifác, ktorej pán bol Jurko. Tibor sa dopustil neslýchanej chyby a veľmi zranil Bonifácove city. Našťastie sa v čas ospravedlnil, a všetko bolo okej. Ninka a Natálka lamentovali o samom blate na topánkach 👣, a ako si ho budú musieť čistiť. Tibor bol smutný, lebo nebol čas na kupovanie jeho vysnívanej šľahačky, a vo vlaku si veru poriadne potrápil hlavu nad kontrolovaním príkladu (1 234 567 890 x 123 456 789 =?). Hlavne, keď ho sám zadal a musel riešiť 🤣. Hanka sa šmýkala po šmykľavke ako faraón a Jurko preletel zo šmykľavky cez kopček až dole, dole, kde ho čakal mäkký dopad. Na záver nám chlapci (Jurko a Jurko) pripravili koncert na čudesných rúrkach = perkusiách, ktoré sme objavili cestou v Trenčíne, a vydávali melódiu. Bonifác nás opustil pri šmykľavkách, lebo nemal lístok a miestenku na vlak.
No a čierneho pasažiera sme radšej neriskovali. Nuž a takto sa končí naša výprava prieč Trenčínom a matematickou prechádzkou. Nabudúce sa môže pridať.
Hanka Hladíková
