Milí kamaráti,
už viac ako mesiac na nás doliehajú desivé správy z Ukrajiny. Krutá a nezmyselná vojna je miestom utrpenia, bolesti a smrti. Zomierajú nevinní a bezbranní ľudia, naši bratia a sestry. Otcovia a matky s krvavým zármutkom pochovávajú svoje deti, bratia sa zabíjajú navzájom. Sme svedkami toho, ako mocní tohto sveta rozhodujú a tí druhí sú vystavení tomu najkrutejšiemu dôsledku ich neľútostných sebeckých rozhodnutí – umieraniu. Nemilosrdnému ničeniu ľudského života. Je potrebné odmietnuť vojnu. Povedať NIE tomuto masakru, ktorý sa Rusko snaží interpretovať po svojom. Pravdu nie je možné nahradiť lžou. Lásku nie je možné nahradiť nenávisťou a chamtivosťou. V priamom prenose sledujeme bezcitné zločiny, ktoré sú neospravedlniteľné! Ukrajinský ľud má rovnaké právo žiť ako každý iní. Neexistujú vytýčené hranice mieru a pokoja. Láska je bez hraníc.
Vojna ničí nielen súčasnosť, ale aj budúcnosť. Spôsobuje nepredstaviteľné traumy. Osobitne najmladším a najnevinnejším z nás.
Ako povedal sv. Otec František: „To všetko je neľudské! Dokonca je to aj svätokrádežné, pretože je to proti posvätnosti ľudského života, predovšetkým proti bezbrannému ľudskému životu, ktorý treba mať v úcte a chrániť ho, nie ho likvidovať, a ktorý má prednosť pred akoukoľvek stratégiou!“ Milióny ukrajinských utečencov museli zanechať všetko, čo mali, rozísť sa so svojimi najdrahšími s hrôzostrašnou predstavou, že sa možno vidia poslednýkrát… Mnohí utiecť ani len nemôžu a sú ponechaní smrti bez možnosti dostať pomoc, bez toho, aby našli bezpečie aspoň v podzemných krytoch.
Čo môžeme, milí kamaráti, urobiť pre trpiaci ukrajinský ľud my?
Ruská agresia je alarmujúcim dokladom toho, čo môže spôsobiť hriech. Ten osobný i ten kolektívny. Koľkej hrôzy a zverstva. Každá nenávisť, pomsta a zloba vždy vychádzajú z ľudského srdca zmrzačeného nevyznaným a neoľutovaným hriechom. To, čo v prvom rade môžeme urobiť, je na dosah každému z nás – odmietnuť hriech. V akejkoľvek podobe. Kvôli jeho devastačným účinkom na nás samých, ale aj na druhých. Hriech vždy rúca a ničí vzťahy a život. Vojna je zakaždým otroctvom hriešneho správania sa človeka či národa. Najväčším hriechom však nie je nejaký skutok, ale život bez Boha, keď sa riadime iba svojou vôľou, žijeme zo svojej sily a podľa svojich predstáv a v strede svojho života máme svoje JA, okolo ktorého sa točia naše záujmy.
Milí kamaráti, prijmime pôstnu výzvu k obráteniu a pripútajme sa viac k Bohu. Obrátiť sa neznamená už viac nikdy nehrešiť, ale priznať si svoju vlastnú hriešnosť a zároveň poznať a zakúsiť milosrdné Otcovo srdce.
V známom podobenstve o márnotratnom synovi je to v prvom rade veľké milosrdné a láskyplné srdce Otca, do ktorého sa vracia tento mladší syn po tom, čo s majetkom otca odišiel za hýrivým slastným životom. A po čase – keď všetko stratil – prišiel k rozumu, ľutoval a vstúpil do seba. Príbeh tohto mladšieho syna z podobenstva je bez výnimky príbehom aj každého jedného z nás. My všetci dar slobody často používame na to, aby sme si svoj život zariadili podľa seba bez toho, aby sme sa pýtali a počúvali, aké plány má s nami Boh. Prahneme po uspokojení svojich túžob a chúťok a Boha neriešime.
Druhý, starší syn v podobenstve bol na tom len zdanlivo lepšie. On síce z Otcovho domu nikdy neodišiel, no jeho srdce sa napriek tomu zatvrdilo. Kládol príliš dôraz na to, čo robí on pre Boha. Svoje vlastné uspokojenie nachádzal v plnení pravidiel náboženského života bez toho, aby sa otvoril pre vzťah dôvernej lásky a priateľstva s Bohom.
Základný problém oboch synov bol rovnaký. Mali nesprávnu predstavu o Bohu Otcovi. Do ich srdca sa infikovala lož, ktorá bránila prežívať s Otcom milujúci a živý vzťah.
Milí kamaráti, pôstne obdobie, ktoré práve prežívame, nás má viesť k dvom nevyhnutným pohybom. K uvedomeniu si svojej vlastnej hriešnosti a k rozhodnutiu uveriť a prežívať dobrotu, lásku a milosrdenstvo Boha. To je najlepšia cesta na získanie veľkého, otvoreného a milujúceho srdca objímajúceho druhých. Našich drahých, blízkych, všetkých. V tomto čase hlavne tých, ktorí sú zasiahnutí vojnovým konfliktom. Milovaný ukrajinský ľud.
Buďme mu nablízku, pomáhajme mu štedro a s láskou konkrétnym nasadením a modlitbou. Všetci sme bratia a sestry. Synovia a dcéry jedného nebeského Otca. Nech toto vedomie trhá akýkoľvek závoj vynárajúceho strachu, ktorý sa nás snaží obrať o pokoj. Očakávajme vzkriesenie. Nový život s nebeským Otcom, ktorý nám veľkonočnou obetou sprístupnil Ježiš Kristus.
Daniel Masarovič, riaditeľ cšm
