Čo mám robiť?
Milí kamaráti,
tretia adventná nedeľa sa nazýva aj Nedeľou radosti. Gaudete. Tešte sa! Radosť je jedna z vytúžených mét ľudského života. Máločo dokáže očariť človeka viac ako radosť, však? Prežívanie vysnívaného života sa nám spája s nekonečnou a nekončiacou radosťou.
Ale doba, ktorú žijeme, akoby nás oberala o príležitosti zakusovať radosť. Veľa vecí, ktoré nám prinášali radosť, nemôžeme uskutočňovať. Možno sa nám obnova radostného života spája s ukončením pandémie a obnovením „normálneho“ života. Je však naša radosť odkázaná len na priaznivé okolnosti? Dokáže sa človek radovať aj vtedy, ak prechádza ťažkým obdobím? Čo je vtedy zdrojom radosti? Pokúsme sa spolu hľadať odpoveď v evanjeliu Nedele radosti…
„Čo máme robiť?“ To je ústredná otázka tohto evanjelia, ktorá v ňom zaznie viackrát. Pýtali sa ju rôzni ľudia za Ježišových čias jeho predchodcu Jána Krstiteľa. Ľudí sa dotýkali slová tohto muža, ktorý hovoril o blízkom príchode dlho očakávaného Mesiáša. „Čo máme robiť?“ pýtajú sa Jána Krstiteľa. Za touto otázkou môžeme čítať to, že ľudia okolo Jána Krstiteľa poznali, že v ich živote nie je niečo v poriadku a že je potrebné sa na príchod Pána Ježiša pripraviť. Je to podobné situácii, keď nás prichádza navštíviť milovaná osoba. Očakávame ju nielen s radosťou a nedočkavosťou, ale sa snažíme pre jej privítanie pripraviť všetko tak ako treba. Poupratujeme a vyčistíme dom, pripravíme dobré jedlo, možno aj nachystáme nejaký darček. Jednoducho, dáme si záležať, aby sa milovaná osoba u nás cítila čo najlepšie.
Milí kamaráti, rovnako je to aj s príchodom Pána Ježiša do nášho života. Radosť z jeho príchodu nás núti pýtať sa: „Čo máme robiť? Čo máme robiť, aby som sa dobre pripravili?“ Už samotné pýtanie sa je veľká vec! Som presvedčený, že pýtanie sa predstavuje zlomový okamih v živote človeka s Bohom. Často Boha uctievame, klaniame sa mu, prosíme ho. Chodíme do kostola, odrapoceme každý deň nejaké modlitbičky, urobíme nejaké dobré skutky a myslíme si, že Boh musí byť s nami spokojný. Povinnosť je splnená. A popri tom si robíme, čo chceme. Ale pýtať sa Boha, čo chce On, aby sme robili, posúva náš život na úplne inú úroveň. „Čo mám robiť, Bože?“ To je dobrá životná otázka. Vyjadruje moju dôveru v to, že Boh je dobrý a myslí to so mnou vážne. Otázkou „Čo mám robiť, Bože?“ vyjadrujem, že (aj) Boh je mojou milovanou osobou, ktorá ma túži navštíviť a so mnou prebývať; a preto mojím vedomým zámerom je sa na jeho príchod čo najlepšie pripraviť. Nejde teda len o naše zbožné skutky, ale naše skutky konané s Bohom ako milovanou osobou. Ide najmä o osobný vzťah.
Po otázke „Čo máme robiť?“ nasledujú v evanjeliu odpovede Jána Krstiteľa, ktoré sú pre každú skupinu ľudí iné. Každému je adresované konkrétne slovo, ktoré sa týka reálnej situácie jeho života. Aj každému z nás odpovedá Boh rozdielne, pretože ku každému pristupuje osobne. Preto je dobré pýtať sa Boha: „Čo mám robiť v tejto konkrétnej situácii môjho života?“
Okrem pýtania sa je samozrejme potrebné aj dobre počúvať a poslúchnuť. Urobiť to, čo chce Boh. Prečo sa to oplatí? Lebo je to prostriedok k dosiahnutiu radosti. Robiť to, čo chce Boh, je cesta k radosti.
Milí kamaráti,
zo školy dobre poznáme, že každá otázka má svoju odpoveď. Ako spoznám Božiu odpoveď na moje otázky? Božia odpoveď je zvyčajne trošku iná ako bežné ľudské odpovede. Tie sú často priame, jednoznačné, rozhodné. Božia odpoveď nie je vopred naprogramovaná. Boh nám ju približuje cez udalosti, ktoré prežívame. Cez okolnosti, ktorých sa stávame súčasťou. Chce totiž, aby sme odpoveď spoznávali spolu s ním. Prečo? Lebo je Láska a láska vždy tvorí vzťah, spoločenstvo osôb. Boh nám nedáva hotové odpovede. Dáva nám materiál na vytvorenie našej odpovede. Udalosti, okolnosti, našu ľudskú prirodzenosť. A predovšetkým nám dáva svojho Ducha. Boh nám chce pomôcť nájsť odpoveď na našu otázku spolu s ním. Chce spoločnú odpoveď.
Že je to príliš náročné? Naozaj?
Ak napríklad na otázku „Čo mám robiť, Bože?“ Boh odpovie tým, že mi pošle do cesty chudáka, ktorý sa prehrabáva v kontajneri s odpadkami, aká bude spoločná odpoveď mňa a Boha?
Môžeme ísť v ústrety radosti. Nie je ukrytá v budúcnosti a podmienená zmenou okolností. Je prítomná TU a TERAZ. Je ovocím spoločenstva s Bohom, ovocím Ducha Svätého. Ovocím spoločného tvorenia.
Vyprosujem všetkým Advent radostného očakávania!
Daniel Masarovič, riaditeľ cšm
